Fakhri K.
Google, Apple, Facebook, Amazon, Microsoft... Päť gigantov Silicon Valley, ktorých dnes označujeme skratkou GAFAM. Nové technológie, financie, fintech, zdravotníctvo, automotive... Neexistuje oblasť, ktorá by im unikla. Ich bohatstvo môže niekedy prevyšovať bohatstvo niektorých vyspelých krajín.
Ak si myslíte, že GAFAM sú prítomné len v nových technológiách, mýlite sa! Týchto päť špičkových gigantov investovalo do iných, dokonca zašli tak ďaleko, že vyvinuli virtuálne vesmíry, ako je projekt Metaverse of Meta, materská spoločnosť facebook. Za necelých 20 rokov sa tieto spoločnosti dostali do centra pozornosti.
Každý z nich má trhovú kapitalizáciu presahujúcu 1 miliárd dolárov. V skutočnosti je to ekvivalent bohatstva Holandska (HDP), ktoré je napriek tomu 000. najbohatšou krajinou sveta. Čo sú GAFAM? Čo vysvetľuje ich nadradenosť? Uvidíte, že je to fascinujúci príbeh, ktorý však vyvolal veľa obáv na oboch stranách.
Obsah
GAFAM, čo to je?
„Veľká päťka“ a „GAFAM“ sú teda dva názvy, ktoré sa používajú na označenie Google, jablko, Facebook, Amazonka et Microsoft. Sú to nesporné ťažké váhy Silicon Valley a globálnej ekonomiky. Spolu majú celkovú trhovú kapitalizáciu takmer 4,5 bilióna dolárov. Patria do veľmi vybraného zoznamu najviac kótovaných amerických spoločností. Okrem toho sú všetky prítomné v NASDAQ, americký akciový trh vyhradený pre technologické spoločnosti.
GAFAMs Google, Amazon, Facebook, Apple a Microsoft sú piatimi najsilnejšími spoločnosťami na svete z hľadiska trhovej kapitalizácie. Týchto päť digitálnych gigantov dominuje v mnohých odvetviach internetového trhu a ich sila každým rokom rastie.
Ich cieľ je jasný: vertikálne integrovať internetový trh, počnúc sektormi, ktoré poznajú a postupne pridávať obsah, aplikácie, sociálne médiá, vyhľadávače, prístupové zariadenia a telekomunikačné infraštruktúry.
Tieto spoločnosti už majú značný vplyv na internetovom trhu a ich sila neustále rastie. Sú schopní stanoviť si vlastné štandardy a propagovať služby a produkty, ktoré sú pre nich výhodné. Okrem toho majú prostriedky na financovanie a získavanie najsľubnejších start-upov s cieľom rozšíriť svoje digitálne impérium.
GAFAM sa stali nevyhnutnými pre mnohých používateľov internetu, ale ich sila je často kritizovaná. Tieto spoločnosti majú v skutočnosti takmer absolútnu kontrolu nad určitými sektormi internetového trhu, čo môže viesť k zneužívaniu moci a praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž. Navyše ich schopnosť zhromažďovať a spracovávať osobné údaje používateľov internetu je často odsudzovaná ako zásah do súkromia. pri
Napriek kritike GAFAM naďalej dominujú na internetovom trhu a je nepravdepodobné, že by sa to v blízkej budúcnosti zmenilo. Tieto spoločnosti sa stali nevyhnutnými pre mnohých používateľov internetu a je ťažké si bez nich predstaviť budúcnosť.
IPO
Apple je najstaršou spoločnosťou GAFAM z hľadiska IPO. V roku 1976 ju založil ikonický Steve Jobs, na burzu sa dostala v roku 1980. Potom prišiel Microsoft od Billa Gatesa (1986), Amazon od Jeffa Bezosa (1997), Google od Larryho Page a Sergeya Brina (2004) a Facebook od Marka Zuckerberga (2012 ).
Produkty a obchodné sektory
Spoločnosti GAFAM sa spočiatku zameriavali na nové technológie, najmä prostredníctvom výroby operačných systémov – mobilných alebo pevných – počítačov alebo mobilných terminálov, ako sú smartfóny, tablety a pripojené hodinky. Nachádzajú sa aj v zdravotníctve, streamovaní alebo dokonca v automobile.
Rivalita
V skutočnosti GAFAM nie je jedinou skupinou firiem, ktorá existuje. Objavili sa ďalšie, ako napríklad FAANG. Nájdeme Facebook, Apple, Amazon, Google a Netflix. V tejto frakcii preto streamovací gigant zaujal miesto redmondskej firmy. Na druhej strane je Netflix jedinou spoločnosťou orientovanou na spotrebiteľov, pokiaľ ide o multimediálny obsah, hoci Amazon a – pravdepodobne Apple – ho nasledovali. Myslíme najmä na Amazon Prime Video. Hovoríme aj o NATU. Do tejto skupiny patria Netflix, Airbnb, Tesla a Uber.
GAFAM, impérium budované kameň po kameni
Šialené rozšírenie ich aktivít dotlačilo spoločnosti GAFAM k vybudovaniu skutočného impéria. Je to založené na množstve akvizícií akcií a iných akcií americkými firmami.
V skutočnosti nájdeme identický vzor. Spočiatku GAFAM začali s novými technológiami. Následne firmy rozšírili svoje chápadlá akvizíciou ďalších spoločností pôsobiacich v iných oblastiach.
Príklad Amazonu
Jeff Bezos, ktorý založil Amazon v jednoduchej malej kancelárii, bol jednoduchý online kníhkupec. Dnes sa jeho spoločnosť stala nesporným lídrom v e-commerce. Na dosiahnutie tohto cieľa vykonala niekoľko operácií na prevzatie, ako napríklad akvizíciu spoločnosti Zappos.
Amazon sa tiež špecializoval na distribúciu potravinárskych výrobkov, keď získal Whole Foods Market za skromnú sumu 13,7 miliardy dolárov. Nachádza sa aj v internete vecí (IoT), cloude a streamovaní (Amazon Prime).
Príklad Apple
Cupertinská spoločnosť získala takmer 14 spoločností špecializujúcich sa na umela inteligencia od roku 2013. Tieto spoločnosti boli tiež odborníkmi na rozpoznávanie tváre, virtuálnych asistentov a softvérovú automatizáciu.
Apple tiež získal zvukového špecialistu Beats za 3 miliardy dolárov (2014). Odvtedy si značka Apple vydobyla dôležité miesto v streamovaní hudby cez Apple Music. Stáva sa tak vážnym konkurentom pre Spotify.
Príklad Google
Svoj podiel na akvizíciách má aj firma Mountain View. V skutočnosti sa z týchto prevzatí zrodilo mnoho produktov, ktoré dnes poznáme (dokument Google, Google Earth). Google robí s Androidom veľa hluku. Firma získala OS v roku 2005 za sumu 50 miliónov dolárov.
Apetít Googlu sa tým nekončí. Spoločnosť sa tiež pustila do dobytia umelej inteligencie, cloudových a mapovacích spoločností.
Príklad Facebooku
Facebook bol zo svojej strany menej chamtivý ako ostatné spoločnosti GAFAM. Firma Marka Zuckerberga napriek tomu vykonala inteligentné operácie, ako je akvizícia AboutFace, Instagram alebo Snapchat. Dnes sa firma volá Meta. Už nechce predstavovať jednoduchú sociálnu sieť. V súčasnosti sa tiež zameriava na Metaverse a umelú inteligenciu.
Príklad Microsoftu
Rovnako ako Facebook, ani Microsoft nie je veľmi chamtivý, pokiaľ ide o kúpu konkrétnej spoločnosti. Redmondská firma sa orientovala najmä na hranie, konkrétne akvizíciou Minecraftu a jeho štúdia Mojang za 2,5 miliardy dolárov. Došlo aj k akvizícii Activision Blizzard – aj keď táto operácia je predmetom určitých kontroverzií –.
Prečo tieto akvizície?
„Získajte viac, aby ste zarobili viac“... V skutočnosti je to trochu tak. Ide predovšetkým o strategickú voľbu. Kúpou týchto spoločností získali GAFAM predovšetkým cenné patenty. Veľká päťka tiež integrovala tímy inžinierov a uznávaných zručností.
Oligarchia?
Je to však stratégia, ktorá je predmetom mnohých sporov. Pre niektorých pozorovateľov je to skutočne jednoduché riešenie. Keďže veľká päťka nedokáže inovovať, radšej kupuje perspektívne firmy.
Operácie, ktoré ich nestáli „nič“ vzhľadom na ich gigantickú finančnú silu. Niektorí preto odsudzujú silu peňazí a túžbu odstrániť všetku konkurenciu. Ide teda o skutočnú situáciu oligarchie, ktorá je teda nastolená, so všetkým, čo z toho vyplýva...
Čítať: Čo znamená skratka DC? Filmy, TikTok, skratka, lekárstvo a Washington, DC
Plná moc a kontroverzia „Veľkého brata“.
Ak existuje téma, ktorá skutočne vzbudzuje kritiku, je to téma správy osobných údajov. Fotografie, kontaktné údaje, mená, preferencie... Toto sú skutočné zlaté bane pre gigantov GAFAM. Stali sa tiež predmetom niekoľkých škandálov, ktoré pošramotili ich imidž.
Úniky v tlači, anonymné svedectvá a rôzne obvinenia výrazne zasiahli Facebook. Spoločnosť Marka Zuckerberga je obvinená zo zneužitia osobných údajov svojich používateľov. Navyše v máji 2022 zakladateľa sociálnej siete vypočula americká justícia. Bola to bezprecedentná skutočnosť, ktorá spôsobila, že vytieklo veľa atramentu.
Efekt „Veľkého brata“.
Môžeme teda hovoriť o efekte „veľkého brata“? Posledne menované pre pripomenutie predstavuje koncept totalitného sledovania, o ktorom sa zmienil Georges Orwell v r jeho slávny vizionársky román z roku 1984. Prepojené predmety sú dnes súčasťou nášho každodenného života. Obsahujú naše najintímnejšie tajomstvá.
GAFAMs sú potom obvinení zo zneužívania týchto vzácnych údajov na monitorovanie svojich používateľov. Cieľom by podľa kritikov bolo predať tieto informácie záujemcom s najvyššou ponukou, ako sú inzerenti alebo iné komerčné podniky.
